Niečo také dokáže urobiť len chlap, ktorý je pripravený robiť, pod záštitou anonymity, vedomé zlo. Vo chvíli, keď to robí, musí vedieť, že sa mu za to nič nestane, že dôsledok jeho činu sa prejaví až neskôr. V každom prípade to pánovi robí dobre, veď prečo ináč by nezahodil žuvačku do koša, alebo napríklad do záchodovej misy. Nie, on ju zahodí práve tam, kde tým vyvolá najväčší problém.
Samozrejme, že prirovnať nášho pána z toalety k teroristovi, je extrémne prirovnanie, ale terorista tiež zanechá niekde bombu, zbabelo utečie a potom sa už len z diaľky pozerá na dôsledky svojho činu. Rovnako tak extrémne môže vyznieť porovnanie uvedeného činu s rozhodnutím politika, ktorý vedome príjme zlé rozhodnutie, ktorého dôsledky sa prejavia až v budúcnosti, t.j. vtedy, keď on už nebude niesť zodpovednosť. Podobne prehnane pravdepodobne vyznie prirovnanie k ľuďom, ktorí dobrovoľne organizovali pyramídové hry, privatizovali podniky „v mene zamestnancov“, sledovali disidentov za socializmu, ...
Väčšine z nás sa zdá, že tento druh zla sa nás netýka, že sa to deje ďaleko od nás. Žuvačky v pisoároch presvedčivo dokazujú, ako veľa ľudí má tendenciu robiť zle druhým vtedy, keď si je istých, že za svoje činy nebudú potrestaní. Znepokojuje ma, že podhubie, z ktorého môže vyrásť pár teroristov, mnoho politikov, resp. iných ľudí, ktorí vedome robia anonymné zlo, je tak veľké, ako o tom svedčia mužské toalety na celom Slovensku.
Ak neveríte, tak sa skúste presvedčiť na najbližšej čerpacej stanici.